Vedci zistili, čo ovplyvňuje neplodnosť a objavili najstaršie umenie v Európe.

Ilustračné foto Gipsy Television

Pokrok zaznamenali vedci vo výskume nových potenciálnych spôsoboch liečby neplodnosti u žien. V štúdii medzinárodného tímu vedcov publikovanej v časopise Nature odborníci identifikovali 290 génov, po ktorých poškodení starnú vajíčka. Následkom je predčasná menopauza, ktorou sa u žien končí plodnosť. U myší experti dokonca dokázali dobu plodnosti významne predĺžiť manipuláciou s vybranými génmi.

Významný objav sa podaril aj českým vedcom, ktorí preukázali, že bronzové šperky z laténskej doby nájdené v roku 1882 v Lahošti pri hraniciach s Nemeckom pochádzajú z rôznych častí Európy. Toto zistenie prispieva k názoru, že Kelti spájaní s týmto obdobím hromadne migrovali naprieč kontinentom. Odborníci z Archeologického ústavu Akadémie vied ČR pod vedením Alžběty Danielisovej skúmali šperky a osobné veci dennej potreby pomocou chemickej materiálovej analýzy, pri ktorej zistili, že suroviny použité na výrobu týchto predmetov pochádzajú z rôznych geografických oblastí.

Úspech zaznamenali aj vedci v Španielsku. Štúdia publikovaná v odbornom časopise PNAS vytvorená medzinárodným vedeckým tímom uvádza, že červený pigment na stalagmitoch v španielskej jaskyni Cueva de Ardales neďaleko Malagy je neandertálske umenie staré 64.800 rokov. Mohlo by sa jednať o jedno z najstarších druhov umenia v Európe. Pigmenty na jaskynných stalagmitoch boli nanášané "špliechaním a fúkaním" pri rôznych príležitostiach, počas niekoľkých tisícok rokov. Štúdia potvrdzuje dávnejší výskum, v ktorom vedci prišli s tvrdením, že červené sfarbenie stalagmitov nie je spôsobené prírodne oxidáciou železa, ale ide o druh umenia. Zistenia prispievajú k hypotéze, že neandertálci neboli až takí primitívni príbuzní rodu Homo sapiens, ako sa predpokladalo.

V oblasti štúdie klimatických zmien vyšla analýza nemeckej Bonnskej univerzity publikovaná v akademickom žurnále PNAS, kde geológovia porovnávali priestorovú a časovú distribúciu metánu v ovzduší severnej Sibíri pomocou satelitnej spektroskopie a geologických máp. Koncentrácia metánu v ovzduší mala súvis s minuloročnou vlnou teplôt, ktorá zvýšila produkciu emisií plynu z vápencových formácií pod topiacim sa permafrostom. V skúmaných oblastiach sa zvýšená koncentrácia objavila počas extrémnych horúčav v roku 2020 a pretrvala aj mesiace po tom.

Humanitárna organizácia Oxfam sa však na klimatické problémy pozerá z iného pohľadu. Varuje, že výsadba stromov za účelom zníženia emisií oxidu uhličitého môže zvýšiť do roku 2050 cenu potravín až o 80 percent. Organizácia chce upozorniť aj na iné riešenia znižovania emisií, keďže takéto zalesňovanie môže znížiť výmeru pôdy potrebnej na pestovanie potravín.

Pozoruhodný úspech zaznamenal aj medzinárodný tím, ktorého súčasťou boli aj českí biológovia. Tí zistili, že suchozemské rastliny počas svojej evolúcie často využívali už existujúce gény na nové účely. Ukázalo sa, že samčie pohlavné bunky a s nimi súvisiace rozmnožovacie štruktúry slúžia ako "prírodné laboratórium" pre evolúciu nových génov.