Rómka, ktorá číta myseľ zločincov: Kriminálna psychológia zmenila život Zlatice Kállaiovej.

Foto: Zlatica Kállaiová

Od detstva fascinovaná kriminálnou psychológiou, začala budovať svoj sen napriek náročným podmienkam a diskriminácii. Rómska kriminálna psychologička Zlatica Kállaiová, ktorá nielenže pracovala s väzňami, ale pomáhala aj iným profesiám čeliť stresu a kritickým situáciám, prežíva zlom vo svojej kariére. Jej odhodlanie zlepšiť životy Rómov a zvrátiť negatívne stereotypy o nich jej prinieslo nové perspektívy a možnosti, ktorými inšpiruje mladých Rómov hľadať vzdelanie a sebadôveru.

Prečo ste sa rozhodli študovať psychológiu kriminality?

Niektoré deti v mojom veku pozerali rozprávky, a ja som už ako 10-ročná sledovala kriminálne seriály. Rodičia sa, samozrejme, čudovali, ale mňa už vtedy táto téma zaujímala. Preto, keď som mala príležitosť a hlavne financie, vyhľadala som si toto štúdium a prihlásila som sa. Musela som však najprv pracovať a zarobiť si na štúdium. Bolo to veľmi náročné, ale podarilo sa mi a úspešne som doštudovala.

Čo si máme pod týmto odborom predstaviť?

Kriminálny psychológ pomáha zvládať kritické situácie nielen policajtom, ale aj napríklad hasičom. Pomáha im riešiť vzniknuté ťažké situácie, učí ich predchádzať konfliktom a zvládať stres pri práci. Okrem toho som mala možnosť pracovať aj s väzňami. Tam som napríklad využila rôzne testy osobnosti na to, aby som zistila, či je nejaký odsúdenec schopný života na slobode, či nebude znova vraždiť alebo niekomu ublížiť. Podľa toho, ako človek rozprával a ako sedel, som vedela odhaliť, čo sa v jeho hlave práve odohráva. Napríklad ak si človek chytá ucho počas rozhovoru, značí to, že klame. Ak zdvihne obočie, znamená to, že neverí tomu, čo hovoríte. Okrem toho kriminálny psychológ dozerá aj na správanie väzňov, funguje ako poradca a pedagóg. Tento odbor má naozaj veľa využití.

Venovali ste sa po škole psychológii kriminality?

Áno, na krátky čas som pracovala externe. Nebola som však spokojná vo svojej práci, a preto sme spoluprácu ukončili. Žiaľ, zažila som diskrimináciu nielen ako žena, ale aj ako Rómka. Na základe mlčanlivosti však nesmiem rozprávať o detailoch. Ako hovorím, spolupráca nebola taká, akú som si predstavovala, preto som sa tomuto odboru ďalej nevenovala. Prišla mi do života iná ponuka, ktorej som sa chytila, a som za to teraz vďačná.

Prečo ste neostali pracovať v tomto odbore?

Dostala som skvelú ponuku. Začala som sa aktívne venovať rôznym školeniam, založila som občianske združenie, ktoré pomáhalo druhým, a pracovala som na rôznych sociálnych projektoch v Košickom kraji. Spolupracovala som s jednou nemeckou organizáciou, ktorá nám zasielala rôzne veci, a tie sme ďalej posúvali Rómom, ktorí ich potrebovali. Nadchla ma práca v sociálnej oblasti. Tu som videla výsledky svojej práce v inom rozmere, a to sa mi páčilo. Začala som na sebe pracovať, absolvovala som rôzne školenia a otvorila som si školiace stredisko, kde sa môžu Rómovia aj nerómovia vzdelávať. V našom školiacom stredisku máme odbory ako kaderník/kaderníčka, holič, kozmetik/kozmetička a iné. Táto práca ma napĺňa oveľa viac. Zakaždým, keď vidím, ako moji žiaci držia svoj prvý diplom, mám pocit, že bolo dobré, že som svoje pôvodné povolanie zmenila.

Využili ste niekedy svoje poznatky z psychológie v praxi?

Veľakrát mi to pomáha v bežnom živote. Tieto poznatky mi naozaj uľahčili prácu s ľuďmi. Napríklad ako lektorka v terajšej práci viem odhadnúť, čo si moji žiaci myslia, prečo sa niekedy správajú tak, ako sa správajú, a viem predpokladať, ako a či budú vedieť napredovať ďalej. Aj v rodine je veľa úsmevných situácií. Niekedy sa len tak pousmejem nad niektorými vecami, pretože už viem odhadnúť, čo asi človek zamýšľa. Asi jediný človek, u ktorého sa mi to nepodarilo, bol môj bývalý priateľ, ktorý tiež pracoval v podobnom odbore. Tam bolo veľmi ťažké niečo odhadnúť alebo predvídať, pretože už presne vedel, akými technikami na neho pôjdem. :D 

Ste Rómka, prečo je dôležité mať vzdelanie a čo by ste odporučili mladým Rómom?

Vzdelanie je veľmi dôležité. V dnešnej dobe sa človek musí dvakrát toľko snažiť a pracovať na sebe. Ak ide o Róma, je to ešte náročnejšie. Musíme stále vyvracať stereotyp, že poberáme len prídavky a nechce sa nám pracovať. Chcela by som, aby mladí Rómovia boli sebaistí, aby si dravo išli za svojimi snami a cieľmi. Nech majú odvahu postaviť sa akýmkoľvek prekážkam a nech na sebe pracujú, aby mohli chodiť so vztýčenou hlavou a aby na nich neukazovali prstom. Jednou z možností, ako toto všetko dosiahnuť, je vzdelanie. Preto som sa aj ja rozhodla založiť školiace stredisko, kde môžu Rómovia ukázať svoj potenciál, učiť sa a získať niečo, na čom môžu v budúcnosti stavať.