Ako si Rómovia spomínajú na Vianoce: Tradície a jedlá, ktoré spájajú rodiny.

Na svoje Vianoce spomína Jozef Gabčo, Janka Cimoradská a Ivan Trifonti.

Jozef Gabčo (66) z Janoviec

„Tradičné bolo položiť seno pod stôl a zviazať štyri nohy stola, aby rodina držala pokope. Naša mama bola prísna veriaca katolíčka. Celý deň sme dodržiavali pôst a mohli sme jesť iba suchý koláč, niečo ako doma urobenú vianočku, ktorú sme zapíjali bielou kávou (cikorkou). V našej rodine sa večera podávala až po návrate z polnočnej omše. Ako malý si nepamätám presne, čo sme mávali na stole, no neskôr si už spomínam na bohatý stôl plný mäsa a iných dobrôt. Mama vždy pripravila jedno miesto navyše pre povestného pocestného, keby náhodou prišiel. Typickými jedlami boli rezne, údené mäso, domáce klobásy a doma pečené kysnuté koláče s makom a orechmi. Mama robievala aj šišky plnené makom, ktoré boli výborné na raňajky s bielou kávou.

Pre našu rodinu bola typická kapusta s mäsom, ktorú sme varili znova aj na Nový rok. Išlo o hustý pokrm z kyslej kapusty, ryže a hovädzieho trhaného mäsa, všetko uvarené spolu v jednom hrnci. K tomu sme mali menej sladké šišky, vlastne langoše. Toto jedlo moja žena stále pripravuje na Silvestra podľa receptu mojej mamy. V našej rodine sa verilo, že hydina odnáša šťastie, preto sme na sviatky nemali žiadne jedlá s mäsom, ktoré malo krídla. Ako malý a mladý si spomínam, že v mojej rodnej obci boli Vianoce vždy veselé. Po večeri, teda na prvý sviatok vianočný, sa ľudia navštevovali a zabávali. Otec hral na husle, jeho bratia na ďalšie hudobné nástroje. V jednej izbe boli vždy pripravené stoly pre širšiu rodinu a Vianoce sme trávili spolu hraním rómskych pesničiek, spievaním a tancovaním. Moji rodičia tvrdo pracovali na družstve, takže nechýbali peniaze. Podľa toho vyzerali aj oslavy u nás doma – plné stoly mäsa, koláčov, tort, ovocia a samozrejme aj alkoholu. Vianoce boli vždy o stretnutiach s blízkymi a radosti zo spoločných chvíľ.“

Janka Cimoradská (65) z Bratislavy

„V súvislosti s Vianocami si spomínam na kopu snehu v uličke, kde sme sa ako deti sánkovali. Na Vianoce bolo vždy veľa snehu, čo prinášalo radosť a zábavu. Pamätám si aj na hľadanie darčekov, ktoré mama pred nami schovávala po skriniach a v špajze. Tradičné zvyky, ktoré sa dnes už takmer vytratili, zahŕňali koledovanie. Na Štedrý večer sa chodilo z domu do domu spievať vianočné koledy, medzi nimi aj známu Tichú noc. Na vianočnom stole nikdy nechýbali bobáľky s makom, domáce klobásky a hustá kapusta s mäsom, popri tradičnej kapustnici a rybe. Vianoce pre našu rodinu vždy znamenali radosť z výzdoby, pohodlie a tešenie sa na spoločné chvíle. Boli a stále sú oslavou narodenia Ježiša, ktorú sme zakončovali polnočnou omšou.“

Ivan Trifonti (56) z Rimavskej Soboty

„Spomínam si, ako sme sa s bratmi hrali vonku a vymýšľali rôzne alternatívy na šmýkanie sa na snehu. Sánky sme si nemohli dovoliť, tak sme používali tašky, vrecia alebo pekáče. Potom sme s rodičmi ozdobovali vianočný stromček, ktorý sme si vypílili neďaleko v lese. Ozdoby sme nemali také, ako sú dnes. Stromček sme zdobili najmä ovocím, napríklad jablkami. Pamätám si, že sme sa z toho veľmi tešili. Naši rodičia nám počas dňa zakázali jesť mäso, dodržiavali sme kresťanský zvyk „böjt“. Do šiestej večer sme jedávali makové guby. Typické jedlá na štedrovečernom stole boli ryby, kapustnica, plnená kapusta a zemiakový šalát. Pred večerou sme sa vždy pomodlili, poďakovali za jedlo, ktoré máme, a za rodinu. Mama nám dávala na stôl tanier, kam sme položili pár kúskov jedla pre zosnulých.

Vianoce pre našu rodinu znamenali najmä vďačnosť – za to, že môžeme byť spolu, a za jedlo, ktoré máme. Ako deti sme dostávali aj pár darčekov, z ktorých sme sa veľmi tešili. Keďže sme neboli bohatí, vedeli sme si vážiť aj maličkosti. Po večeri sa stretávala širšia rodina a chodili sme na polnočnú omšu. Dnes je doba iná a priority sa zmenili. Keď som bol malý, najdôležitejšia bola spolupatričnosť, spoločné chvíle a jedlo na stole. Dnes je to pre väčšinu detí samozrejmosť.“