VIDEO: Zabudnutí hrdinovia Slovenského národného povstania.
Slovenské národné povstanie bolo jedným z najväčších protifašistických povstaní v Európe. Národ v srdci Európy zdvihol zbraň proti okupantom a začal písať jednu z najvýznamnejších kapitol moderných slovenských dejín. V septembri 1992 vyhlásila Slovenská národná rada 29. august za štátny sviatok Slovenskej republiky.
Najznámejším partizánom je Anton Facuna, ktorý sa stal súčasťou tajnej anglo-americkej spravodajskej skupiny Day. Facuna bol vyškoleným špecialistom amerického Úradu Strategických služieb, predchodcom dnešnej CIA. Po odvolaní do slovenskej armády bojoval v Sovietskom zväze a v Taliansku, odkiaľ sa mu podarilo utiecť k partizánskej skupine Rindolo a prihlásil sa ako dobrovoľník OSS. Počas partizánskych bojov naň Nemci vypísali odmenu. Po vojne Facuna bojoval za ľudské práva.
Josef Serinek bol český partizán rómskeho pôvodu. Deportovali ho do tábora v Letech u Písku. Podarilo sa mu utiecť a založiť svoj vlastný partizánsky oddiel. Jeho rodina zomrela v Osvienčime, po vojne sa znovu oženil. V rokoch 1963-1964 nadiktoval svoje spomienky historikovi Jánovi Tesařovi, ktorý z nich neskôr vytvoril trilógiu Česká cigánska rapsódia.
Imrich Horváth pochádzal z obce Seňa na východnom Slovensku. Po okupácii tejto oblasti Maďarskom bol nútený nastúpiť do maďarskej armády a odísť bojovať na východný front. V roku 1943 vstúpil do zahraničných jednotiek československého vojska v Sovietskom zväze. V jeho radách bojoval proti nacistom a zúčastnil sa taktiež bojov o Dukelský priesmyk.
V októbri 1944 bol zajatý nemeckými vojskami a následne deportovaný do koncentračného tábora v Nemecku. V dobe, kedy sa približovali americké vojská, podnikol s ďalšími spoluväzňami povstanie a z tábora utiekol. Do Československa sa vrátil spolu s americkou armádou.
Ján Lacko – žil v obci Turček. Počas Slovenského národného povstania bol rómskym partizánom. 5. októbra 1944 museli vojaci 1. čsl. armády a partizáni ustúpiť nemeckým vojskám. Tým sa otvorila možnosť pre represálie. Pre účasť v odboji bol 28. októbra zajatý a odvedený do Ilavy a neskôr do zaisťovacieho (koncentračného) tábora v Dubnici nad Váhom. 15. 3. v roku 1945 sa pradedo vrátil z koncentračného tábora a dopočul sa o nešťastí, ktoré postihlo jeho rodinu. Mamu, manželku a deti našiel nehybne ležať zahádzané lístím a čečinou v lese. Dňa 17. 4. 1945 bola vykonaná exhumácia tiel Mudr. Pavlom Frašteckým zo Štubnianskych Teplíc s prítomnosťou hliadky národnej bezpečnosti a Jána Lacka.
Mikuláš Oláh bojoval od 29.09.1944 do 11.11.1944 v 1. československej armáde na Slovensku. Mikuláša aj jeho brata Jozefa zajali po potlačení povstania a deportovali ich do koncentračného tábora Mauthausen. Domov sa vrátil len Mikuláš, Jozef to neprežil.
