VIDEO: Pred siedmimi rokmi zomrel najvýznamnejší Róm, lekár Ján Cibuľa.

Foto: Rodinný archív J. Cibuľu/ Gipsy Television 

Ján Cibuľa ukončil štúdium na gymnáziu maturitnou skúškou. Následne bol ako prvý Róm v Československu prijatý na Lekársku fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Cibuľa mal štyroch súrodencov. Inšpiráciou bol pre mladšiu sestru Adelu, ktorá neskôr začala študovať na rovnakej fakulte ako jej najstarší brat.

Jána Cibuľa už ako lekára internistu neskôr vyslali na výpomoc do bývalej Nemeckej demokratickej republiky. Práve toto niekoľkoročné pôsobenie v NDR výrazne ovplyvnilo jeho život, pretože dlhé odlúčenie od rodiny vážne narušilo jeho manželstvo. Cibuľa mal už v tom čase dve deti.

^{Zdroj: Rodinný Archiv J. Cibuľu/Gipsy Television}

Vo Švajčiarsku najskôr pracoval ako vedecký pracovník. Neskôr v krajine urobil nostrifikačnú skúšku z internistického odboru, aby mu už získané vzdelanie vo Švajčiarsku uznali. Prvú ordináciu si otvoril v meste Blumenstein a následne v Berne, kde pôsobil viac ako tri dekády. V tomto meste bol Ján Cibuľa obľúbeným a vyhľadávaným lekárom špecialistom.

Cibuľa sa vo Švajčiarsku stal opäť otcom. Jeho životné skúsenosti z Československa ho prinútili k tomu, aby sa zaujímal o sociálny, kultúrny a národnostný rozvoj rómskeho etnika. Cibuľa už v čase vysokoškolského štúdia organizoval študentský protest, ktorým chcel upozorniť na zlé sociálne postavenie Rómov v Československu. Protest organizoval v roku 1946 počas prvomájových osláv. V tomto roku sa konali voľby do ústavodarného národného zhromaždenia.

Aj keď Ján Cibuľa žil vo Švajčiarsku, nebol mu ľahostajný osud československých Rómov. Na konci Pražskej jari, keď došlo k postupnému uvoľneniu politickej situácie v Československu, založil s ďalšími intelektuálmi v roku 1968 Zväz Cigánov-Rómov.

^{Zdroj: Rodinný Archiv J. Cibuľu/Gipsy Television}

Aktivity Zväzu Cigánov-Rómov boli násilne prerušené vstupom spojeneckých vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v auguste v roku 1968. Aj napriek tomu sa Ján Cibuľa aktívne zapájal do činností, ktoré mali smerovať k tomu, aby sa Rómovia zjednotili, ale už na medzinárodnej úrovni. Pomáhal založiť Medzinárodnú rómsku úniu. O tri roky neskôr už Cibuľa spoluorganizoval v britskom Orphingtone prvé stretnutie delegátov z viacerých krajín. Dohodli sa na jednotnom pomenovaní Róm, na hymne a vlajke. O sedem rokov neskôr Medzinárodná rómska únia už organizovala prvý oficiálny kongres v Ženeve. Zúčastnilo sa na ňom 24 delegátov. Kongres sledovali všetky významné svetové médiá. Delegáti schválili hlavné ciele Medzinárodnej rómskej únie vo forme tzv. Ženevských princípov v rómskom jazyku, ktoré boli neskôr preložené aj do iných jazykov. Za svojho predsedu si delegáti zvolili Jána Cibuľu.

^{Syn J. Cubuľu prevzal štátne vyznamenanie od prezidentky SR Z. Čaputovej. Foto: TASR}

Rodák z Klenovca vo svojom úsilí napriek náročnej práci lekára a rodine nepoľavoval. O rok neskôr financoval cestu 12-člennej delegácie do sídla Organizácie spojených národov v New Yorku. Cieľom bolo, aby OSN uznala Rómov za národ a aby ich organizáciu prijala za svojho člena v skupine mimovládnych organizácií so štatútom pozorovateľa.

Sen Jána Cibuľu sa naplnil 4. marca 1979. On sám sa zároveň stal vyslancom Medzinárodnej rómskej únie pri OSN v Ženeve. Ján Cibuľa zomrel 18. augusta 2013.

Pozrite si exkluzívny rozhovor so synom Jána Cibuľu.