21.08.2020 Správy

V Prešove si pripomenuli rómsky holokaust.

Archívne foto

Krajské múzeum v Prešove priblížilo svojim návštevníkom rómsky holokaust počas druhej svetovej vojny. Podľa etnografky Zuzany Andrejovej to bolo najtemnejšie obdobie v pohnutej histórii Rómov. Interaktívna prednáška pod názvom  Porraimos-rómsky holokaust sa uskutočnila v rámci tradičného cyklu Čaj o piatej u Rákociho.

Problematike rómskeho holokaustu je v súčasnosti podľa Andrejovej venovaná minimálna vedecká i mediálna pozornosť. Krajské múzeum v Prešove si preto v rámci tothtoročných osláv 75. výročia ukončenia druhej svetovej vojny zvolilo práve túto tému.

„Rómovia sa dostali do zoznamu rás a národov, ktoré mali byť vyvraždené. Presný počet všetkých obetí rómskeho holokaustu, podobne ako u židovských obetí, však nie je možné určiť,“ povedala Zuzana Andrejová, etnografka Krajského múzea v Prešove.

Jedným z opatrení Slovenského štátu namierených proti Rómom bolo podľa jej slov zakladanie táborov perzekučného charakteru. „Spočiatku to boli tzv. pracovné útvary. Prvé zriadilo ministerstvo vnútra v roku 1941 v Očovej a Moste na Ostrove,“ vysvetľuje Andrejová.

O rok neskôr bol podľa nej tým istým ministerstvom vybudovaný aj komplex tzv. východoslovenských pracovných útvarov s ústredím v kaštieli v Hanušovciach nad Topľou, ktorého vznik urýchlila výstavba železničnej trate Strážske – Prešov, kde väzni pracovali. „O význame zriadeného pracovného útvaru v Hanušovciach svedčí aj skutočnosť, že slávnostne vyzdobený kaštieľ navštívil 6. júla 1942 osobne aj slovenský prezident Dr. Jozef Tiso, ktorý odovzdával spomínané zariadenie do užívania,“ pripomína Andrejová.

Ako ďalej dodáva, neďaleko kaštieľa v lokalitách nazývaných – Baráky, Rybníky a Legáň boli vystavané barakové tábory s kapacitou okolo 500 osôb pričom ďalšie vznikali napríklad v Lipníkoch a Nižnom Hrabovci. 

Tému rómskeho holokaustu priblížila návštevníkom múzea Lucia Segľová z Ústavu rómskych štúdií Prešovskej univerzity v Prešove a zároveň aj Múzea kultúry Rómov na Slovensku zo Slovenského národného múzea v Martine. Podujatie sa uskutočnilo v prešovskom Rákociho paláci.

Najčítanejšie

Neprehliadnite

Televízne formáty

Zaujímavosti

Prezident P. Pellegrini to povedal na plné ústa. Toto si myslí o Rómoch.

Prezident Peter Pellegrini otvorene odpovedal na otázku, ktorá mnohým leží na srdci: aký význam majú Rómovia pre Slovensko? Jeho vyjadrenie prinieslo jasný a odvážny postoj, ktorý môže vyvolať diskusiu.

Showbiz

K zmiereniu nad hrobom Ľuba Virága vraj nedošlo. Igor Kmeťo trvá na svojom tvrdení.

Aj po smrti speváka Ľuba Virága zostáva otázka autorstva piesne Načo pôjdem domov otvorená. Igor Kmeťo starší, jeden z najznámejších rómskych hudobníkov, si stále stojí za tým, že táto pieseň je ľudová a Virág nie je jej autorom.