Stovky ľudí prišli k pamätníku rómskej genocídy v Osvienčime. Náš štáb bol pritom.

Foto: IPN/ J. Slezak

Pred osemdesiatimi rokmi, v noci z 2. na 3. augusta 1944, bolo v plynových komorách koncentračného tábora Auschwitz II-Birkenau brutálne zavraždených približne 4 300 detí, žien a mužov – posledných rómskych väzňov z tábora BIIe. Tento dátum je dnes známy ako Deň pamiatky na genocídu Sintov a Rómov, ktorý si pripomíname, aby sme nezabudli na hrôzy, ktoré títo ľudia zažili počas druhej svetovej vojny.

Ceremónia pri pamätníku

Pri príležitosti tohto pamätného dňa sa pri pamätníku vyhladzovania Rómov a Sintov v časti bývalého tábora Auschwitz II-Birkenau zišlo približne tisíc ľudí. Medzi účastníkmi boli rómski preživší, pozostalí obetí holokaustu, ako aj predstavitelia štátnych orgánov, medzinárodných organizácií, veľvyslanci a diplomati. Prítomní boli aj predstavitelia rôznych rómskych a židovských organizácií, komunít, miestnych úradov a inštitúcií.

Medzi významných hostí patrili predsedníčka senátu poľskej republiky Małgorzata Kidawa-Błońska, predseda Parlamentného zhromaždenia Rady Európy Theodoros Rousopoulos, predsedníčka nemeckého parlamentu Bärbel Bas, podpredseda litovského Sejmu Žygimantas Pavilionis, riaditeľ Yad Vashem - Svetové centrum pre pamät holokaustu, Dani Dayan a predseda IHRA Lord Eric Pickles.

Svedectvá preživších

Počas osláv prehovorili dvaja preživší. Alma Klasing, ktorá stratila v Osvienčime veľa členov svojej rodiny, opísala svoje spomienky na útek a skrývanie sa v lesoch Bádenska-Württemberska: „Cez deň sme sa skrývali v jamách a prikrývali sme sa lístím. V noci sme sa sťahovali a hľadali iný prístrešok. To všetko sme museli robiť čo najtichšie, vždy v strachu z odhalenia a deportácie do táborov. Mali sme veľké šťastie, že všetci naši blízki príbuzní prežili, ale museli sme smútiť za mnohými obeťami nacistickej rasovej politiky.“

Bolesław Rumanowski, ktorý bol deportovaný do geta v Kielciach, prerozprával svoj príbeh úteku a prežitia: „Každý deň sme čelili smrti a utrpeniu. Prežili sme vďaka pomoci ľudí dobrej vôle a nezlomnej vôle žiť. História mojej rodiny je plná vytrvalosti a statočnosti. Apelujem na mladých Rómov, nezabúdajte na svoju históriu, ale pozerajte do budúcnosti s dôverou, vierou a optimizmom.“

S príhovorm výstupil aj Romani Rose, predseda Ústrednej rady nemeckých Sintov a Rómov. „Samozrejme, viem, že Osvienčim je miesto, kde zavraždili mojich starých rodičov. Spolu 13 ľudí z mojej rodiny bolo zavraždených nielen v Osvienčime, ale aj v iných koncentračných táboroch, ako Dachau a Bergen-Belsen. Osvienčim je pre mňa veľký cintorín, ale pamätám si aj to, že Osvienčim je záväzkom pre dnešok, pre našu dobu. Vďačíme za to dedičstvu obetí.“

Význam pamäti a vzdelávania

Roman Kwiatkowski, predseda Rómskeho združenia v Poľsku, vyzdvihol dôležitosť pamäti a vzdelávania. „Len pamäťou a vzdelávaním môžeme vybudovať svet, v ktorom sa s každým človekom bude zaobchádzať s rešpektom a dôstojnosťou. S radosťou oznamujem, že Centrum pre rómsku históriu a kultúru v Osvienčime bolo zriadené a začalo svoju činnosť 1. februára 2024. Toto centrum je miestom vzdelávania, spomienok a dialógu.“

Medzinárodná solidarita

Maršalka senátu poľskej republiky Małgorzata Kidawa-Błońska vo svojom prejave upozornila na potrebu solidarity. „Ak si skutočne pamätáme holokaust, naša reakcia na obranu slobody musí byť neoblomná. Musíme dnes preukázať praktickú solidaritu všetkým národom, ktoré sa stanú obeťami vojny, nenávisti a ideológie veľmocenského šialenstva.“

Predsedníčka nemeckého Bundestagu Bärbel Bas vyzdvihla symboliku Osvienčimu. „Auschwitz symbolizuje najväčší zločin spáchaný na ľudstve. Symbolizuje rozpad civilizácie spôsobený Nemeckom. Symbolizuje genocídu spáchanú na Sintoch a Rómoch.“

Na záver slávnosti boli k pamätníkom položené vence, čím sa vzdala úcta obetiam rómskeho a sintského holokaustu. Pred hlavnými oslavami sa konala diskusia na tému vzdelávania o Osvienčime a holokauste, kde sa prihovoril riaditeľ Osvienčimského múzea Piotr Cywiński. „Pamäť nie je len pohľad späť, ale aj kľúč pre dnešok a zajtrajšok. Keď hovoríme o pamäti, pozeráme sa aj na to, čo sa dnes deje.“

Pozrite si zostrih z ceremoniálu.