Spomienka na zosnulých: Ako si Rómovia uctievajú svojich blízkych počas sviatku Dušičiek.

Cintorín v Plaveckom Štvrtku. Foto: Gipsy Television

Slovenské cintoríny sa počas týchto dní naplnia ľuďmi, ktorí prichádzajú uctiť si pamiatku svojich blízkych, zapaľujú sviečky, kladú kvety na hroby a modlia sa za pokoj ich duší. Tento čas je pre mnohých príležitosťou na zamyslenie, reflexiu a spojenie s predkami. V rómskej komunite sú však tieto spomienkové dni ešte emotívnejšie. Etnologička Katarína Nádaská a romológ René Lužica nám priblížili špecifické zvyky Rómov spojené s úctou k zosnulým, ktoré odrážajú hlbokú a intenzívnu náklonnosť k ich predkom.

Katarína Nádaská: Emocionálny odkaz rómskych pohrebov

„Rómovia sú mimoriadne emotívny národ,“ hovorí Katarína Nádaská, etnologička, ktorá sa zaoberá aj rómskymi zvykmi a tradíciami. „Oni skutočne dávajú najavo svoju radosť, lásku, ale aj svoj žiaľ.“ Smútok za zosnulým je v rómskej komunite prejavovaný kolektívne a intenzívne. Keď niekto zomrie, celá komunita sa spojí, aby ho odprevadila na poslednú cestu. Podľa Nádaskej sú rómske pohreby nesmierne emotívne a tradične na nich stále nájdeme „plačky“ – ženy alebo mužov, ktorí oplakávajú zosnulého príbuzného.

Rómovia prijali vieru väčšinovej spoločnosti, v ktorej žijú, ale zachovali si aj svoje vlastné zvyky. „Rómske pohreby sú veľmi emotívne, plné smútku,“ vysvetľuje Nádaská. „Rómovia zvykli dávať svojim zosnulým niečo na cestu – to, čo mal ten človek rád. Ak to sociálny status dovolil, do hrobu sa vkladali aj veľké sumy peňazí, fľaša pálenky alebo šperky.“ Tento zvyk symbolizuje starostlivosť o zosnulého, aby sa cítil pohodlne aj na druhom svete.

René Lužica: Úcta a rešpekt k zosnulým vo väčšej miere než u väčšinovej spoločnosti

René Lužica, romológ, potvrdzuje, že hoci o najstarších rómskych zvykoch vieme len málo, v Európe sa Rómovia často prispôsobovali zvykom väčšinovej kresťanskej spoločnosti. „Rómovia si vyvinuli silný rešpekt a úctu k umieraniu, smrti a zosnulým,“ hovorí Lužica. „Aj keď zomrie niekto obyčajný, vždy je to vnímané ako rodinná tragédia.“

Pri tradičných rómskych pohreboch, najmä u valaských alebo olašských Rómov, existuje zvyk známy ako „vartovanie“ – stráženie zosnulého. „Štyri noci a štyri dni muži sedia pri mŕtvom, strážia dušu, ktorá odchádza z tela,“ vysvetľuje Lužica. „Všetky okná sú otvorené, zrkadlá a obrazy sú zakryté, aby sa nikto nevidel v zrkadle – veria, že by to mohlo spôsobiť psychické vypätie.“ Tento rituál pokračuje, až kým duša pokojne neodíde.

Rómovia a pretrvávajúce tradície

Hoci je sviatok všetkých svätých pre väčšinovú spoločnosť príležitosťou raz ročne navštíviť cintoríny, Lužica zdôrazňuje, že pre mnohé rómske rodiny je úcta k zosnulým prežívaná denne. „U tradičných rómskych rodín nie je návšteva cintorína obmedzená na jeden deň v roku,“ poznamenáva. „Často sa stretávajú so svojimi zosnulými príbuznými každý týždeň. Táto úcta k mŕtvym je intenzívnejšia a emotívnejšia.“

Nádaská a Lužica sa zhodujú, že hoci mnohé z týchto zvykov môžu väčšinovej spoločnosti pripadať ako pozostatky minulosti, pre Rómov majú hlboký význam. Tieto tradície symbolizujú ich spojenie s predkami, ktoré je intenzívne a hlboko zakorenené v ich kultúre. Aj napriek modernizácii a zmenám v spoločnosti tieto zvyky naďalej pretrvávajú a pomáhajú Rómom udržiavať spojenie medzi svetom živých a mŕtvych.

Sviatok všetkých svätých a Pamiatka zosnulých tak dostávajú v rómskej komunite osobitý rozmer, ktorý spája tradičné kresťanské hodnoty s hlbokým rešpektom k vlastným zvykom a tradíciám.