29.06.2020 Správy

Slovensko pod hrozbou žaloby chce odstrániť segregáciu a diskrimináciu rómskych žiakov.

Ilustračné foto

Ministerstvo školstva komunikuje s Európskou komisiou o odstraňovaní segregácie a diskriminácie rómskych detí, za ktoré hrozí Slovensku žaloba.

Štátna tajomníčka rezortu školstva Monika Filipová uviedla, že nedostatočná kvalita a nevhodné podmienky pre vzdelávanie detí z marginalizovaných rómskych komunít predstavujú na Slovensku dlhodobý problém. "Naším cieľom je postupne odstrániť existujúcu segregáciu rómskych detí a predchádzať ďalšiemu vzniku segregovaných tried a škôl. Prvotná reakcia EK k našej ostatnej odpovedi jednoznačne naznačuje ocenenie nového a otvoreného prístupu komunikácie," vyzdvihla štátna tajomníčka pre národnostné školstvo a inkluzívne vzdelávanie Filipová.

Z údajov ministerstva školstva podľa Filipovej vyplýva, že deti zo sociálne znevýhodneného prostredia majú takmer o polovicu nižšiu účasť na predprimárnom vzdelávaní v porovnaní s ostatnými deťmi. "Oproti ostatným žiakom majú žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia viac ako štvornásobne vyššiu mieru opakovania ročníka, a takmer dvojnásobne viac z nich po ukončení povinnej školskej dochádzky nepokračuje ďalej vo vzdelávaní," upozornila Filipová.

"Podiel rómskych žiakov v špeciálnom školstve za posledné roky sa síce znížil, ale stále tvoria 63 percent všetkých žiakov špeciálnych tried a 42 percent žiakov špeciálnych škôl," poznamenala europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová. Pomôcť deťom zo sociálne znevýhodneného prostredia s nástupom do škôl má zavedenie povinnej predškolskej dochádzky. "Veríme, že predškolská dochádzka pomôže rómskym deťom k tomu, aby sa zaradili do bežného prúdu," uviedla štátna tajomníčka rezortu školstva.

Ďalším dlhodobo neriešeným problémom je dvojzmenná prevádzka v niektorých základných školách, ktorá sa týka najmä rómskych detí. V aktuálnom školskom roku sa týmto spôsobom vzdelávalo 3353 žiakov. "Plánujeme spracovať podrobnú analýzu kapacitných možností v predmetných školách a ich blízkom okolí," vysvetlila riešenie štátna tajomníčka. Do analýzy plánuje zahrnúť aj dopravné alternatívy.

Meniť sa majú aj metodiky pre diagnostické nástroje a postupy. Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie pracuje na nových štandardoch pre poradenské zariadenia a školy, ktoré by mali dôslednejšie brať ohľad aj na potreby rómskych detí. Rezort školstva pripravuje nové metodické materiály pre učiteľov, aby vedeli slovenský jazyk učiť ako cudzí jazyk. Na pláne je aj novelizácia súčasnej legislatívy s vymedzením pojmu segregácie.

Podľa Filipovej bude na vládu predložený pozičný dokument - prvý dokument týkajúci sa inkluzívneho vzdelávania aj s akčným plánom na obdobie do konca roka 2021. "Zároveň bude od septembra pod záštitou ministerstva školstva proces tvorby Stratégie inkluzívneho vzdelávania, s cieľom predloženia v roku 2021," ozrejmila Filipová.

Dodala, že ministerstvo plánuje aj zásadnejšiu zmenu financovania podpory žiakov so špeciálno-výchovnými vzdelávacími potrebami. Cieľom je, aby školy vedeli lepšie zabezpečovať podporné opatrenia aj tým žiakom, ktorí nemajú diagnostikované ľahké mentálne postihnutie, ani inú diagnózu, ale majú problémy zvládať predpísané školské učivo.

Najčítanejšie

Neprehliadnite

Televízne formáty

Zaujímavosti

Prezident P. Pellegrini to povedal na plné ústa. Toto si myslí o Rómoch.

Prezident Peter Pellegrini otvorene odpovedal na otázku, ktorá mnohým leží na srdci: aký význam majú Rómovia pre Slovensko? Jeho vyjadrenie prinieslo jasný a odvážny postoj, ktorý môže vyvolať diskusiu.

Showbiz

K zmiereniu nad hrobom Ľuba Virága vraj nedošlo. Igor Kmeťo trvá na svojom tvrdení.

Aj po smrti speváka Ľuba Virága zostáva otázka autorstva piesne Načo pôjdem domov otvorená. Igor Kmeťo starší, jeden z najznámejších rómskych hudobníkov, si stále stojí za tým, že táto pieseň je ľudová a Virág nie je jej autorom.