Rómovia v Rakúsoch majú vlastný cintorín: Segregácia alebo praktické riešenie?
Rómsky cintorín v Rakúsoch. Foto: Gipsy Television
Na Slovensku je podľa dostupných informácií viac ako 4 500 cintorínov, ktoré Rómovia a Nerómovia zdieľajú. Avšak v obci Rakúsy už takmer desať rokov funguje iný systém – Rómovia majú vlastný cintorín priamo v osade.
V Rakúsoch, kde žije približne 3 500 obyvateľov, z ktorých viac ako 77 percent tvoria Rómovia, boli pôvodne všetci pochovávaní na jednom cintoríne. Pred desiatimi rokmi však pribudol nový cintorín, určený pre rómsku komunitu, umiestnený priamo v osade. „To ani jedna kolónia nemá, čo my máme teraz tu,“ vyjadril sa Roman Pišta, obyvateľ rómskej osady.
Starostka obce Monika Jurašková vysvetľuje vznik rómskeho cintorína ako praktické riešenie. „Postavil sa cintorín, urobili sa sondy, či je to vhodné na pochovávanie, postavila sa prevádzková budova, potom sme tam umiestnili kríž, ktorý posvätil biskup,“ hovorí starostka. Pôvodne plánovaná prevádzková budova sa neskôr zmenila na dom smútku, kde sa konajú sväté omše aj pohreby.
Pre miestnych obyvateľov je blízkosť cintorína vítaná. „Je to dobré, že máme vlastný cintorín, lebo to máme blízko, nemusíme chodiť hore-dolu. Tu je kostol,“ dodáva Roman Pišta. Miroslav Polhoš, ďalší obyvateľ osady, tiež oceňuje praktickú stránku tohto riešenia: „Máme to bližšie, a tam je aj málo miesta, tak kvôli tomu, že tu máme viac miesta.“
Podľa starostky je nedostatok pohrebných miest v dedine hlavný dôvod, prečo vznikol rómsky cintorín. „Pribúda počet obyvateľov a logicky aj hrobových miest, no v dedine už nebude kde pochovávať. Máme tu rómsku aj nerómsku komunitu, takže priestor sa zmenšuje,“ vysvetľuje Jurašková.
Rómsky cintorín je na Slovensku skutočnou raritou. Oficiálne je známy iba jeden ďalší, nachádzajúci sa v rómskej osade Podskalka v Humennom. Napriek tomu, že mnohí miestni Rómovia si cintorín pochvaľujú, otázka možnej diskriminácie sa nevyhýba ani Rakúsam. Na otázku, či považuje takéto riešenie za segregačné, starostka odpovedá: „Určite si nemyslím, že veci, ktoré sa robia pre Rómov, sú diskriminačné. Majú to blízko, či už ide o školu, škôlku, zberné miesto, všetko je to pre nich. Názory sú však bipolárne – jedni sú za, jedni proti.“
Napriek kritike niektorí obyvatelia nemajú výhrady. „Vôbec nám to neprekáža. Myslím, že na tom už nezáleží, kde sme pochovaní, či už v dedine alebo tu,“ uzatvára Miroslav Polhoš.