Rodina opúšťa Hodonín po opakovaných útokoch.

Z videa zverejneného na sociálnych sieťach vyplýva, že ju ťahali za vlasy, fackovali a pľuvali na ňu.

Terézia má 12 rokov. Už viac ako päť rokov býva so svojou mamou a starou mamou v prenajatom byte v českom meste Hodonín. Keď nastúpila na tamojšiu základnú školu, začalo sa jej peklo. Spolužiačky ju začali šikanovať. S matkou, ktorá chce zostať v anonymite, sa rozprával Róbert Hamburgbadžo.

Stalo sa to, že takmer 30 detí napadlo moju dcérku. A deje sa to dlhodobo. Najskôr to bolo päť dievčat. Neviem, či to môžem nazývať šikanou, ale teraz to už môžem nazvať väčšou šikanou. Deje sa to dlhodobo, už asi posledný rok, a situácia sa zhoršovala, stupňovala.

Prečo vašu dcéru šikanovali?

Viete čo, je to dvanásťročný pubertiak. Riešili medzi sebou niečo, ohovárali sa navzájom. Áno, bolo to asi kvôli nejakým ohováraniam. Podľa mňa je to závisť. Dcéra často, ako keby… Som matka samoživiteľka, ale myslím si, že žijeme normálne, takže dcérka odo mňa často dostávala nové oblečenie. Nemáme sa zle, na Vianoce dostala všetko, čo si napísala, absolútne všetko, takže si myslím, že to bolo zo závisti.

Mohla byť tá šikana spôsobená aj rasovým dôvodom?

Áno, minulý rok to tak bolo. Nadávali jej do „čiernych černošiek“ len preto, že si kúpila rovnaké tričko ako jej spolužiačka. Riešili sme to so školou, sťažovala sa, mala potom psychické problémy, nechcela chodiť do školy. Prišla zo školy a hneď išla spať. Riešila som to s riaditeľom, so školským psychológom. No a vlastne pán riaditeľ stále opakoval, že to nie je šikana. Sľúbil mi, že to bude riešiť, ale neriešilo sa to. Už vtedy som z toho vinila školu. Pred pár týždňami som ich znova informovala o tom, že päť dievčat ju nechcelo pustiť z toalety. O tejto situácii vedel riaditeľ aj jeho zástupca. Riešili to nejakým spôsobom, ale tým, že deti poslali do zborovne, kde moju dcéru opäť napadli – a to pred vychovávateľkou aj pred psychológom – sa mi táto situácia vôbec nepáčila. Dcérka sa kvôli tomu opäť psychicky zrútila.

Ako vaša dcéra zvládala tú šikanu? Má momentálne nejaké následky?

Následky… Musím povedať, že ma prekvapilo, aká je silná. Máme psychológa. Teraz to zvláda striedavo – chvíľu je veselá, chvíľu smutná.

Trápi ju, že sa to deje?

Určite, bojí sa chodiť aj so psom.

Čo očakávate, že sa zmení? Alebo čo by sa malo urobiť, aby sa tej šikane zabránilo?

Každopádne to už riešim aj cez kriminálnu políciu, už prebieha vyšetrovanie. Mám právne poradenstvo od jednej organizácie. A budeme sa sťahovať.

Len kvôli tomu?

Áno.

Je vám ľúto, že sa musíte sťahovať pre šikanu?

Určite. Mám pekný byt, som tu spokojná, mám tu zázemie, takže je mi to ľúto. Som skôr staromódna a nerada mením ani telefónne číslo, nieto ešte bydlisko, takže mi to je veľmi ľúto. Ale viete čo, toto trvá roky. Sú to stále tie isté dievčatá, rovnaká skupina, a trvá to už od jej štvrtej triedy. Neustále sa to opakuje, takže aj keby som ju preradila na inú školu v Hodoníne, stále fungujeme v Hodoníne. Preto sme sa nakoniec rozhodli, že sa presťahujeme.

Myslíte si, že keď sa presťahujete, tento problém sa vyrieši?

Úplne asi nie. Tomu neverím, pretože deti v puberte robia hlúposti. Ale nebudú to tie isté deti a možno tam nebude tá nenávisť. Možno budeme mať lepšie riešenie na tej novej škole, možno to tam budú lepšie riešiť.

Stanovisko Polície Českej republiky

„Od sobotného neskorého večera sa zaoberáme napadnutím, ku ktorému došlo v Hodoníne. Zatiaľ sme vo veci vypočuli rodinných príslušníkov niektorých zúčastnených osôb, pričom ďalšie výsluchy ešte budú nasledovať. Na prípade okrem hodonínskych policajtov pracujú aj kriminalisti. Na základe doterajších zistení bude pravdepodobne v najbližšej dobe začaté trestné konanie pre konkrétne protiprávne konanie. V prípade nás budú zaujímať najmä úlohy jednotlivých aktérov, ale aj to, čo útoku predchádzalo. Keďže sme zistili, že sa vo veci jedná o neplnoleté a mladistvé osoby, nebudeme môcť poskytovať podrobné informácie.“