Pred 16 rokmi poslali na Rómov vojakov a policajtov. Dôvodom boli rabovačky.

Foto: TASR/ Svätopluk Písecký

Vláda presne pred 16 rokmi rozhodla o uvoľnení tisícky vojakov do spoločného výkonu hliadkovej služby v spolupráci s Policajným zborom. Rozhodla o tom na mimoriadnom rokovaní na návrh ministrov vnútra a obrany - Vladimíra Palka a Juraja Lišku pre nepokoje, ktoré vyústili do rabovania Rómov na východnom a strednom Slovensku. Po rokovaní vlády odcestoval jej predseda Mikuláš Dzurinda spolu s ministrom vnútra Vladimírom Palkom do Košíc.

"Rómsky problém nadobudol nové črty a objavilo sa tu to, čo tu doteraz nebolo - rómske nepokoje," zdôraznil Vladimír Palko s tým, že tomuto problému sa bude čeliť. Nasadených bude toľko prostriedkov, koľko je podľa neho potrebné. Polícia mala k dispozícii operatívne informácie o konaní ďalších zhromaždení Rómov.

Polícia len 24. februára 2004 predviedla na policajné útvary 126 podozrivých z krádeže, výtržníctva a útoku na verejného činiteľa. Väzobne bolo stíhaných 55 ľudí. Na územie Košického, Prešovského a Banskobystrického kraja vtedy poslali spolu 2097 policajtov a vojakov. Z toho 654 bolo vojakov a zvyšok policajti. Ďalších 150 vojakov bolo v zálohe.

Dzurinda: Výtržnosti Rómov boli pravdepodobne organizovanými aktivitami.

Výtržnosti Rómov na východnom Slovensku boli podľa premiéra Mikuláša Dzurindu s veľkou pravdepodobnosťou organizovanými aktivitami, a nie prejavom nespokojnosti so sociálnou situáciou. Premiér vtedy upozornil, že k nepokojom dochádzalo ešte skôr, ako boli vyplácané znížené sociálne dávky. "Z viacerých informačných zdrojov zatiaľ vidíme, že nejde o nejakú spontánnosť, ale skôr o organizovanosť," povedal Dzurinda po návšteve Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach pred 16 rokmi. 

"Nepripustíme, aby sa výtržníctvo odôvodňovalo alebo ospravedlnilo čímkoľvek," vyhlásil Dzurinda. "Každý občan si musí byť vedomý toho, že keď spácha trestný čin, bude braný na zodpovednosť," dodal. Policajti premiéra informovali, že k 17.30 hodine obvinili v súvislosti s výtržnosťami 70 ľudí a 53 osôb bolo vo väzbe. "V tomto nekompromisnom postoji bude polícia SR pokračovať," zdôraznil Dzurinda.

Premiér nemá pocit, že by vláda podcenila dopad reforiem na občanov a prekročila rámec sociálnej únosnosti ekonomických opatrení. Poznamenal, že 30 rokov nebola odvaha hlbšie sa zamyslieť nad tým, či je normálne a dlhodobo udržateľné, aby sa tí, čo špekulujú a chcú zneužívať sociálne dávky, mali lepšie ako tí, čo chcú pracovať, hoci aj za nižšiu mzdu. 

Vtedajší minister vnútra Vladimír Palko sa podobne ako Dzurinda poďakoval policajtom za náročný výkon práce. Zdôraznil, že ani v jednom prípade rabovania polícia neumožnila páchateľom slobodne odísť. Odmietol zároveň informácie, že by policajti zadržiavali maloleté osoby. "Pokiaľ je zadržaná maloletá osoba, je okamžite prepustená," konštatoval.

V nasledujúcich dňoch Rómovia protestovali.

Polícia zaznamenala len počas nasledukúceho dňa _{(25.02.2004, pozn. redakcie)} do 18. hodiny na východnom a strednom Slovensku spolu 12 protestných zhromaždení Rómov, na ktorých sa zúčastnilo asi 1300 osôb.

Protestné akcie sa konali v Michalovskom okrese v Blatnej (účasť 40 Rómov), v okrese Košice vidiek v Kecerovciach (250 Rómov), v okrese Rožňava v Slavošovciach (150 Rómov) a Roštári (30 Rómov), vo Vranovskom okrese v Zamutove (100 Rómov), v Humennom (60 až 100 Rómov), v okrese Lučenec v Trenči (20 Rómov), v okrese Poltár v Kokave nad Rimavicou (60 Rómov), v okrese Košice okolie v Moldave nad Bodvou (70 Rómov), v Spišskonovoveskom okrese v Žehri a Spišskom Podhradí (spolu 110 Rómov) a v Rimavskej Sobote (200 Rómov). Na protestoch v Levoči zaznamenali účasť asi 200 ľudí.

Situáciu monitorovalo dve tisíc policajtov a vojakov. V Košickom kraji polícia do podvečerných hodín nezaznamenala žiadny prípad narušenia verejného poriadku, rabovania či akéhokoľvek protiprávneho konania, spojeného s nepokojmi rómskych občanov. Počas celého dňa niekoľkokrát zasadal krízový štáb riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru.