Pred 16 rokmi parlament rozhodoval o zrušení zákazu trvalého usídlenia kočujúcich Rómov.
Ilustračné foto
3. marca 2004 poslanci NR SR sa v druhom čítaní zaoberali návrhom zákona, ktorým sa mala zrušiť norma z roku 1958. Norma určovala, že kočujúce osoby sa musia usídliť. Pred 16 rokmi návrh Ústavnoprávneho výboru NR SR prešiel do ďalšieho legislatívneho procesu.
Pred 16 rokmi na Slovensku stále platil zákon o trvalom usídlení kočujúcich osôb z roku 1958. Podľa ústavných právnikov táto norma diskriminovala Rómov a bola v rozpore s Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Podľa znenia vtedy platného zákona majú „národné výbory povinnosť poskytovať všestrannú pomoc osobám vedúcim kočovný spôsob života, a to s cieľom zmeniť štýl života na usadlý.“
Text zákona, odborníci označovali za relikt totalitnej minulosti, bol motivovaný snahou donútiť Rómov, aby sa prispôsobili spôsobu života majoritnej spoločnosti.
Kočovný spôsob života definoval zákon ako túlanie sa z miesta na miesto, vyhýbanie sa poctivej práci alebo nekalý spôsob obživy. V praxi zákon umožňoval donútenie občanov rómskej národnosti, aby sa presťahovali do vopred určenej obce, pretrhli svoje rodinné väzby a začlenili sa do pracovných kolektívov, od ktorých sa očakávalo, že svojim výchovným pôsobením prispôsobia nového člena normám okolia. Zákon sa zaslúžil aj o likvidáciu tradičných rómskych remesiel.
Novelizovaný bol začiatkom 90. rokov. Parlament však odstránil len pasáž o sankciách, čím sa stal v praxi neaplikovateľný. Susedná Česká republika na návrh komunistických poslancov zákon zrušila v roku 1998 a jeho existenciu označila za „hanbu českého právneho poriadku.“