Pravoslávni kresťania po celom svete oslavujú Veľkú noc.

Foto: TASR

Tento starobylý spôsob výpočtu dátumu Veľkej noci – Paschy sa odlišuje od toho, ktorý v súčasnosti používa západný kresťanský svet, a tak okrem rokov, kedy tento najväčší sviatok cirkevného roka oslavujú všetci kresťania spoločne, prichádzajú i roky, kedy medzi západnou Veľkou nocou a východnou Paschou je až niekoľkotýždňový rozdiel.

Tzv. východná, resp. správnejšie – alexandrijská paschália, ktorej sa dodnes pridržiava pravoslávna Cirkev, bola pôvodne praktizovaná všetkými kresťanmi na Východe i Západe, a to nielen do tzv. Veľkého rozkolu v roku 1054, ale aj po ňom. Táto paschália pri určení dátumu Veľkej noci – Paschy prihliada na tri podmienky, stanovené 1. všeobecným snemom v Nicei (325 n. l.) a záväzné pre celú kresťanskú Cirkev – t. j. že to má byť prvá nedeľa po splne mesiaca, po jarnej rovnodennosti a po židovskej Pasche. Na Západe tento starobylý spôsob výpočtu dátumu Veľkej noci – Paschy zmenil v rámci svojej reformy kalendára bulou z 24. februára 1582 pápež Gregor XIII.

"Kým pre obdobie Veľkého pôstu sú charakteristické dlhé kajúcne bohoslužby a temný interiér chrámu, Veľká noc - Pascha prináša do pravoslávnych chrámov množstvo zmien. Svetlý interiér chrámu a radostný spev počas paschálnych bohoslužieb vyjadrujú duchovnú radosť z Christovho Zmŕtvychvstania. V noci alebo skoro ráno na Paschu sa koná tzv. Utreňa Zmŕtvychvstania, pred začiatkom ktorej veriaci so sviecami v rukách obchádzajú chrám. Táto bohoslužba je snáď najradostnejšou bohoslužbou celého cirkevného roka. Po sv. liturgii sa požehnávajú pokrmy, ktorým sa kresťania v priebehu pôstu vyhýbali – rôzne druhy mäsa, syr, maslo, vajcia a pod. Nesmie chýbať ani sladký koláč, príznačne nazývaný pascha," uviedol Vasyľ Kuzmyk, tajomník Tlačového odboru Úradu metropolitnej rady Pravoslávnej cirkvi na Slovensku.

S ohľadom na pandémiu nového koronavírusu, ktorá postihla i Slovensko, tohtoročné oslavy najväčšieho kresťanského sviatku Christovho Zmŕtvychvstania prebehnú podľa Kuzmyka s rešpektovaním výnimočnej situácie a nariadení príslušných štátnych orgánov. "Možno viac ako po iné roky budú tieto oslavy pravoslávnym kresťanom pripomínať a sprítomňovať Vzkriesenie nášho Spasiteľa ako víťazstvo nad diablom, hriechom a smrťou a poslinia ich vo viere a nádeji na večný život v Kráľovstve nebeskom," dodal V. Kuzmyk.