Pamätáte si Romano nevo ľil? Noviny, ktoré boli v každej rómskej rodine stále vychádzajú.

Foto: Romano nevo ľil

Pýtali sme sa šéfredaktora jediných rómskych novín Romana Čonku. Rozprávala sa s ním redaktorka Monika Ebibi Komorová.

V minulosti vychádzali noviny Romano nevo ľil pravidelne a dostávali sa do domácností Rómov po celom Slovensku. Ako je to dnes?

„Keď noviny vznikli v roku 1991 ešte pod názvom Romano ľil (od roku 1993 ako Romano nevo ľil), bola iná doba a iné potreby. V tom čase nebol internet a ľudia čerpali informácie hlavne z tlačovín a televízie. Toto obdobie trvalo asi tak do roku 2005, kedy nastala doba internetu a jeho dostupnosť sa dostávala aj do bežných domácností. V posledných rokoch sa situácia pri tomto periodiku zmenila a náklad novín sa znížil. Má to viacero príčin. Jednak náklady na tlač a distribúciu sú vysoké, na druhej strane sa dnes k obsahu listovacích novín vie človek dostať aj prostredníctvom svojho telefónu. Noviny teraz vydávame v náklade 2000 kusov na vydanie a tie sú rozposielané do škôl, komunitných centier, knižníc, na obecné úrady, mimovládnym organizáciám, ale aj jednotlivcom. Teda hlavne tam, kde sa môže rómska komunita (ale nie iba tá) dostať k tlačeným novinám.“

V posledných rokoch noviny vychádzajú len sporadicky. Čo je dôvodom tejto zmeny? Chýbajú financie, záujem, alebo sú za tým iné faktory?

„Noviny vychádzajú každý rok, čo je podstatné a každý rok je situácia iná. Vždy to závisí od podmienok, za akých sme schopní túto prácu robiť. A tie podmienky nie sú väčšinou ideálne. Print ako taký potrebuje iné financovanie ako napríklad kultúrna udalosť. A hlavne, financie potrebuje mať začiatkom roka, nie v druhej polovici alebo tesne pred koncom daného roka. Noviny teda začnú vychádzať až vtedy, keď máme na účte finančné prostriedky na realizáciu projektu a máme teda istotu, že to robiť môžeme. V roku 2012 sa nám totiž stalo, že sme síce mali schválený projekt a noviny sme vydávali na dlh, ale vtedajší poskytovateľ dotácií nám finančné prostriedky blokoval bez zdôvodnenia. Mali sme vydaných 5 čísel a dlh u dodávateľov. Ku koncu roka nám peniaze poslali, ale len na už vydané čísla – boli sme teda radi, že aspoň sme neskončili v dlhoch. Sme možno jeden z mála projektov na Slovensku, ktorý má kontinuitu od roku 1991 a noviny (aj keď len pár čísel) sú vydané každý rok.“

Kto stojí za tvorbou obsahu novín dnes? Máte stabilný tím redaktorov, fotografov a ďalších tvorcov, alebo ide o externých spolupracovníkov?

„Redakcia mala svojich zamestnancov v roku 1991 a 1992 – ak tým myslíme ľudí, ktorí pre noviny pracovali na klasickú pracovnú zmluvu. To bolo asi jediné obdobie, kedy sa takto mohlo fungovať. Takmer vždy sa pracovalo na autorské zmluvy, keďže odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne neboli oprávneným výdavkom. Samozrejme sme tím ľudí, ktorý sa na príprave novín podieľa – od grafika, cez korektora, editora, fotografa a redaktorov. Vždy nás však osloví aj externý človek, ktorý sa opýta, či môže u nás niečo zverejniť. Takýmto spoluprácam sa nebránime a obsah novín to obohacuje.“

Kde získavate fotografie a správy? Je súčasťou tvorby novín aj aktívne zapojenie rómskej komunity?

„Väčšina autorov textov sú Rómovia a Rómky. Od vzniku novín to takto bolo, že obsah novín tvorili hlavne Rómovia. Skladba novín sa v posledných rokoch menila a väčšina obsahu má nadčasový charakter. Samozrejme, keďže sme jediné printové rómske noviny, snažíme sa v tlačených novinách prinášať aj udalosti, ktoré sa v danom roku na Slovensku udiali. Tam spolupracujem aj s TASR, kde si objednávame agentúrny servis rovnako ako iné redakcie.“

Aké vidíte budúce smerovanie Romano nevo ľil? Plánujete pokračovať v ich vydávaní v tlačenej podobe, alebo uvažujete o presune na digitálnu platformu?

„Romano nevo ľil vznikli ako tlačené noviny a nemáme to v pláne meniť. Tlačené noviny majú oproti digitálnemu svetu jednu veľkú výhodu a zároveň aj povinnosť. Ako povinný výtlačok sú v pamäťových a fondových inštitúciách, teda ako zdroj informácií sú dostupné vždy. Ak by chcel niekto informácie o Rómoch napríklad z roku 1994, stačí zájsť do Slovenskej národnej knižnice v Martine, prípadne do vedeckých knižníc (Bratislava, Banská Bystrica, Košice a Prešov) a nájde tam naše noviny. Digitálny výstup sa môže v online svete stratiť, zmiznúť. Dnes napríklad nenájdete výstupy Rómskej tlačovej agentúry, ktorá ako projekt skončila svoju činnosť pred takmer 10 rokmi. Web sa zrušil. Nájdete však ich výstupy, ktoré vydali knižne. Všetko, čo je tlačené a ktoré sa ako povinný výtlačok dostane do knižníc, sa dá vyhľadať aj o niekoľko desaťročí neskôr. A to je to podstatné.“

Niektorí ľudia majú dojem, že noviny sa udržiavajú pri živote len preto, aby zostali zachované. Ako by ste reagovali na tento názor? Vidíte v nich stále dôležitý nástroj na informovanie a spájanie rómskej komunity?

„Noviny sú funkčné, len sa prispôsobujú podmienkam, v akých môžu vychádzať. Ľudia majú rôzne dojmy, ale podstatné je, že stále prinášajú obsah a veci, ktoré tu po každom vydaní ostanú ďalšie desaťročia. Web má svoje špecifiká – je rýchly, je dostupný hneď, no na druhej strane môže aj veľmi rýchlo zmiznúť z digitálneho sveta. Pri tlačených novinách nie je jednoduché „zmiznúť“. Ak už raz niečo vydáte, ostáva to v tlačenej podobe desiatky rokov. Raz za čas sa s našimi výstupmi prihlásime aj do novinárskych súťaží. Od svojho vzniku (rok 1991) získali noviny za svoj obsah mnoho významných novinárskych ocenení. Zatiaľ posledné bolo v roku 2022, kedy sme získali novinársku cenu v písanej žurnalistike so sériou rozhovorov. Ocenenie získalo šesť rómskych redaktorov. V porovnaní s veľkými vydavateľstvami je to úspech.“

Aký je skutočný dosah týchto novín v dnešnej dobe? Máte prehľad o tom, koľko ľudí ich číta a akú odozvu dostávate od čitateľov?

„Žiadne nekomerčné printové noviny nemajú nástroj na to, aby zistili, koľko ľudí ich číta. Náš náklad posielame do komunít a dostávame samozrejme aj reakcie. Ako som už uviedol v predchádzajúcich odpovediach, podstatný je obsah. Poviedka o vojne bude aktuálna dnes, ale aj o 20 rokov. Nestráca na hodnote. Rovnako báseň. A tiež rozhovor s konkrétnym človekom. Je veľmi veľa odborných a výskumných prác, ktoré čerpajú z archívneho obsahu novín. Napríklad v roku 2020 vyšla kniha Elena Lacková od kultúrneho antropológa Alexandra Mušinku. Časť knihy je bibliografia spisovateľky v novinách od roku 1991 do roku 2003 – teda výber textov, ktoré boli o Lackovej, alebo ktoré napísala samotná Elena Lacková.“

Akú rolu podľa vás hrajú tieto noviny v živote rómskej komunity? Čo je ich hlavnou úlohou v dnešnej dobe?

„Rómska komunita nie je homogénnou skupinou – je rôzna rovnako ako je rôzna majoritná spoločnosť. Pre tých, ktorí sa zaujímajú o život Rómov, si vždy cestu k týmto novinám nájdu. Dôležité je ale podotknúť, že aj keď primárnou cieľovou skupinou sú Rómovia, obsah je dostupný širokej verejnosti.“

Snažíte sa v novinách viac pokrývať aktuálne spoločenské témy alebo sa zameriavate aj na kultúrne a historické aspekty života Rómov?

„Je to kombinácia spoločenských tém s oblasťami rómskej kultúry, histórie a jazyka. Napríklad v prvom čísle v tomto roku prinášame rozsiahlu anketu v súvislosti s novým prezidentom Petrom Pellegrinim. Rovnako sme anketu urobili aj pri zvolení Zuzany Čaputovej a Andrejovi Kiskovi.“