Masaker v Dúbravách: Tragický osud Rómov v Slovenskom národnom povstaní.
Divadelníci z Dúbrav. Adam Klinec, prvý sprava v hornom rade.
Foto: P. Klinec
Masaker rómskej komunity v obci Dúbravy patrí medzi tragické, no málo známe kapitoly Slovenského národného povstania. Rómovia, ktorí v tichosti pomáhali partizánom, zaplatili najvyššiu cenu za svoju odvahu.
Slovenské národné povstanie (SNP) je často spájané s hrdinstvom a odvahou obyvateľov stredného Slovenska, ktorí sa postavili proti fašistickému režimu. Menej známou, ale rovnako významnou kapitolou tejto histórie, je účasť Rómov na tomto odboji. Arne Mann, etnológ a romista, prináša do tohto príbehu nový pohľad a pripomína, že Rómovia zohrávali v SNP dôležitú úlohu, aj keď o tom mnohí dodnes nevedia.
Rómska účasť v SNP
Podľa Manna sa Slovenské národné povstanie odohrávalo hlavne na strednom Slovensku, kde žilo aj mnoho Rómov, ktorí sa aktívne zapojili do odboja. „Sledovali sme to napríklad na Podpoľaní, kde takmer z každej lokality, kde ľudia, civili odchádzali medzi partizánov, odchádzali aj Rómovia,“ povedal Mann pre Gipsy Television.
Príkladom je obec Dúbravy neďaleko Detvy, kde bola rómska osada priamo v centre obce. Dvaja Rómovia z tejto osady sa pridali k partizánom. Jeden z nich, Jozef Klinec, sa 6. decembra 1944 vrátil v noci domov, pravdepodobne pre potraviny. „Nevieme, prečo šiel. Pravdepodobne pre potraviny alebo mal nejaký iný dôvod, no niekto ho musel vidieť a udať,“ vysvetľuje Mann.
Ráno bola celá rómska osada obkľúčená jednotkou SS a všetkých mužov starších ako 15 rokov zatkli. „Najprv ich väznili v židovskej synagóge v Detve, odtiaľ ich odvliekli do Zvolena, kde nejaký čas pracovali pri regulácii rieky, a potom sa stratili,“ hovorí etnológ a romista. Až po vojne, pri exhumácii masových hrobov na židovskom cintoríne vo Zvolene, sa zistilo, že všetci boli postrieľaní.
Nenápadná, ale dôležitá pomoc
Účasť Rómov na SNP nebola len o priamom boji. Mann zdôrazňuje, že rómske osady často slúžili ako miesta, kde partizáni získavali zásoby. „Rómske osady bývali na okraji dediny, niekde pod lesom, a práve cez tieto osady bolo možné nenápadne zásobovať partizánov,“ vysvetľuje. Partizáni nemuseli pre potraviny prichádzať priamo do dediny, ale mohli si ich vyzdvihnúť v rómskych osadách, kde už boli pripravené. „Aj toto boli veľmi hrdinské činy, pretože za vyzradenie takéhoto činu čakala smrť,“ dodáva Mann.
Hrdosť a uznanie
Arne Mann verí, že Rómovia majú byť hrdí na účasť svojich predkov v SNP. „Určite neostali ľahostajní a pridali sa na tú správnu stranu protifašistického odboja,“ hovorí. Napriek tomu, že ich účasť nebola vždy veľkolepá či výrazná, už len fakt, že pomáhali partizánom alebo sa priamo zapojili do boja, je podľa Manna hrdinský čin.
Prečo sa o tom nehovorí?
Mann tiež poukazuje na to, že účasť Rómov v SNP je často prehliadaná. „Nespomína sa to, pretože tam neboli za Rómov, ale za občanov svojej lokality, svojho regiónu, ktorí sa postavili proti režimu,“ vysvetľuje. V Múzeu SNP sú zobrazené národy a národnosti, ktoré sa zúčastnili povstania, a medzi nimi sú aj Rómovia. „Je dôležité, že neboli ľahostajní, ale že boli aktívni,“ dodáva Mann.
Účasť Rómov v Slovenskom národnom povstaní je dôležitou súčasťou našej histórie, ktorá by nemala zostať zabudnutá. Ich príspevok, či už priamy boj, alebo nenápadná podpora partizánov, svedčí o ich odvahe a hrdinstve. Ako spoločnosť by sme mali uznať a oceniť všetkých, ktorí sa zapojili do SNP, vrátane tých, ktorých príspevok sa odohrával na okraji dedín, ale bol rovnako dôležitý ako ten v centre diania.