Karanténa rómskych osád je porušením ľudských práv, tvrdí Amnesty International.

Ilutsračné foto TASR

Amnesty International vyjadruje vážne znepokojenie nad uplatňovaním týchto karanténnych opatrení v praxi. "Náš výskum ukazuje, že vlády neposkytli rómskym rodinám žijúcim v príslušných lokalitách potrebné ochranné prostriedky a nezabezpečili im dostatočný prístup k vode, sanitácii, jedlu, hygienickým pomôckam a zdravotnej starostlivosti," Natália Šmídová z Amnesty International. 

Slovenská republika začala s testovaním na prítomnosť koronavírusu v neformálnych rómskych sídlach 3. apríla. V prvej fáze sa testy uskutočnili v tridsiatich troch lokalitách za asistencie armády. Na Slovensku sa nachádza niekoľko stoviek neformálnych rómskych sídel a testovanie sa spočiatku zameralo na tie, do ktorých sa vrátili ľudia zo zahraničia, najmä z Českej republiky a z Veľkej Británie. Amnesty International upozornila slovenskú vládu, že bez toho, aby Rómkam a Rómom zabezpečila potrebné ochranné prostriedky, vrátane prístupu k vode a sanitácii, bude takto zacielené testovanie prispievať k ďalšej stigmatizácii a protirómskym predsudkom.

Čo sa udialo na Slovensku?

Dňa 9. apríla, deň po Medzinárodnom dni Rómov, slovenská vláda rozhodla o povinnej plošnej karanténe v piatich neformálnych rómskych sídlach na východnom Slovensku: tri z nich sa nachádzajú v Krompachoch a po jednej v obciach Žehra a Bystrany. Vláda toto rozhodnutie zdôvodnila tým, že izolácia celých komunít je nevyhnutná pre ochranu verejného zdravia, vzhľadom na 31 pozitívne testovaných osôb v daných piatich lokalitách, v ktorých dohromady žije viac než 6 800 ľudí. Amnesty International hovorila s obyvateľmi, obyvateľkami a ďalšími ľuďmi, ktorí potvrdili, že Rómky a Rómov nikto neinformoval o trvaní a podmienkach karantény. Zodpovedné orgány neizolovali ľudí s pozitívnym testom na COVID-19 od ostatných ľudí z komunity. Navyše, podľa dostupných údajov, ani nezabezpečili dostatočné zásobovanie potravinami a zdravotníckym materiálom. V jednej z komunít si ľudia spolu s miestnym podnikateľom zorganizovali improvizovaný systém dodávky potravín. Ľuďom z ďalšej komunity uzavretej do karantény predávali zodpovedné orgány balíčky so základnými potravinami za 15 eur, čo môže byť pre rodiny, ktoré v dôsledku opatrení prišli o príjem, príliš vysoká cena.

_{Na snímke príslušník Ozbrojených síl SR odoberá mužovi  klinické vzorky počas testovania v obci Lomnička, okres Stará Ľubovňa. Zdroj: TASR}

Obyvatelia a obyvateľky jednej z uzavretých lokalít informovali Amnesty International, že viacero z nich potrebuje lieky na chronické ochorenia ako sú cukrovka, srdcové choroby a astma. Poukázali aj na situácie, keď zdravotná záchranná služba odmietla spraviť k nim výjazd a pomôcť osobám, ktoré potrebovali zdravotnú pomoc. Ľudí tiež znepokojuje nedostatok informácií o trvaní karantény a obávajú sa nedostatku prostriedkov na živobytie, ak bude karanténa pokračovať dlhší čas.

Dňa 12. apríla vydali zodpovedné orgány vyhlásenie, že infikované osoby z neformálnych rómskych sídel dostanú možnosť nechať sa previezť do štátnej karantény. Počet presunutých osôb je však stále extrémne nízky a lokality zostávajú naďalej uzavreté a pod kontrolou policajných a vojenských hliadok.

Čo sa udialo v Bulharsku?

V Bulharsku vstúpili do platnosti opatrenia na zabránenie šírenia koronavírusu od 13. marca, keď Národné zhromaždenie Bulharskej republiky vyhlásilo stav núdze. Opatrenia sa postupne sprísňovali, s celoštátnou platnosťou bolo zavedené aj výrazné obmedzenie slobody pohybu, napríklad zákaz cestovania medzi mestami. Rómske komunity v Bulharsku sú však nariadeniami vlády zasiahnuté disproporčne.

V rámci špeciálnych opatrení v súvislosti s pandémiu miestne zastupiteľstvá po celej krajine uzavreli rómske dediny a neformálne sídla prostredníctvom cestných uzáver a policajných kontrolných stanovíšť, ktoré majú obyvateľom a obyvateľkám zabrániť vo voľnom opustení a návrate do vymedzenej lokality. Okolo rómskych sídel v mestách Nova Zagora, Kazanlak a Sliven, v ktorých žije dohromady okolo 50 000 Rómov a Rómok, dali štátne orgány dočasne postaviť múry a svoje rozhodnutie zdôvodňujú tým, že „chýbajúca disciplína miestneho obyvateľstva“ spôsobuje ťažkosti pri vymáhaní obmedzenia fyzických kontaktov.

Podobné opatrenia boli zavedené v rómskej lokalite Šesti v blízkosti Novej Zagory s odôvodnením, že miestne obyvateľstvo nemá prístup k čistej vode a sanitácii, kvôli čomu nie je schopné dodržiavať odporúčané hygienické opatrenia na takej úrovni, aby spomalili šírenie koronavírusu. Úrady pritom nepodnikli kroky na zabezpečenie plného prístupu pre obyvateľov a obyvateľky Šesti k verejnému vodovodu počas pandémie. V niektorých prípadoch štátni predstavitelia alebo predstaviteľky tvrdili, že karanténne opatrenia zavedené v rómskych komunitách boli nevyhnutné z toho dôvodu, že veľký počet Rómov a Rómok sa do krajiny vrátil zo sezónnej a neoficiálnej práce v niektorom z európskych štátov vážne postihnutých pandémiou, ako sú Španielsko a Taliansko, čím ohrozujú zvyšok populácie. Vláda odporúča 14-dňovú domácu karanténu všetkým jednotlivcom a jednotlivkyniam, ktorí sa vrátili z týchto krajín, Amnesty International však nevie o žiadnych iných prípadoch, v ktorých by boli karanténne opatrenia uplatňované tak dôrazne ako v rómskych lokalitách.

_{Policajný kontrolný bod v Stolipinove, rómske geto v Plovdive. Screenshot, TV Kanal 3.}

V pobrežnom Burgase a niekoľkých ďalších mestách sa miestne zastupiteľstvá rozhodli používať drony s termálnymi senzormi na diaľkové meranie teploty obyvateľstva neformálnych rómskych sídel. Zatiaľ čo technológia na meranie teploty skupín obyvateľstva z dronov bola nasadená aj v ďalších európskych štátoch, zdá sa, že iba v Bulharsku je zacielená výlučne na rómsku populáciu. Napriek tomu stále nie je jasné, aké opatrenia vstúpia do platnosti v prípade, ak bude výsledok testovania na COVID-19 u niektorých osôb z týchto lokalít pozitívny; ani to, ako vláda zabezpečí napĺňanie potrieb ľudí zasiahnutých karanténou a ochranu zvyšnej časti komunity pred infikovaním.