Červená armáda pred 79 rokmi oslobodila koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau.

Foto: Z. Čaputová/ FB

Zvolený dátum sa symbolicky viaže k 27. januáru 1945, keď Červená armáda oslobodila koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau, najväčší nacistický koncentračný a vyhladzovací tábor ležiaci pri poľskom meste Osvienčim. Dnes, 27. januára, uplynie 79 rokov od oslobodenia tejto najväčšej nacistickej továrne na smrť, ktorá sa stala symbolom holokaustu.

Návrh na vyhlásenie Medzinárodného dňa pamiatky obetí holokaustu podali Izrael, Spojené štáty, Rusko, Austrália a Kanada a podporilo ho 91 členských krajín OSN. Hoci sa na celom svete Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu prvýkrát pripomínal v roku 2006, v Nemecku sa každoročné spomienky na obete holokaustu začali o desať rokov skôr. Začiatkom januára 1996 vyhlásil spolkový prezident Roman Herzog 27. január za celonemecký Deň pamiatky na obete národného socializmu.

Koncentračný tábor Auschwitz založili nacisti v roku 1940. Pôvodne slúžil na internáciu politických väzňov a vojnových zajatcov. Postupne ho ale rozširovali na rozľahlý pracovný a vyhladzovací koncentračný táborový komplex pre Židov, ktorých doň privážali z celej Európy. V tábore použili 3. septembra 1941 po prvý raz cyklón B a v plynovej komore ním zabili 600 sovietskych vojnových zajatcov a 250 ďalších väzňov.



V plynových komorách tábora zavraždili aj tisíce Židov zo Slovenska. Vôbec prvý transport s tisíckou židovských dievčat a mladých žien, ktorý vypravili z Popradu 25. marca 1942, smeroval práve do Auschwitzu. V roku 1942 do tohto tábora vypravili z územia vtedajšieho Slovenska celkovo 19 transportov. Na jeseň 1944, po obnovení deportácií Židov zo Slovenska, tam smerovali ďalšie transporty. V Auschwitzi zahynuli aj tisíce Židov deportovaných v roku 1944 z častí dnešného južného a východného Slovenska, ktoré v rokoch 1938 – 1945 prináležali k Maďarsku.

Nacistický vyhladzovací tábor Auschwitz-Birkenau oslobodili oddiely Červenej armády 27. januára 1945, keď ohromení a šokovaní vojaci vstúpili do táborového komplexu, v ktorom sa nachádzalo viac ako 8000 zúbožených väzňov.

Počet ľudí zabitých v tomto koncentračnom tábore nie je možné presne určiť. Podľa odhadov historikov ide o 1,2 – 1,6 milióna ľudí. Väčšinu obetí tvorili ľudia židovského pôvodu. Avšak aj takmer 80 rokov po skončení druhej svetovej vojny dochádza k popieraniu a skresľovaniu holokaustu, ba čo viac tieto tendencie majú v posledných rokoch dokonca rastúci trend. I preto Valné zhromaždenie OSN prijalo 20. januára 2022 rezolúciu odsudzujúcu popieranie a prekrúcanie holokaustu. 

Holokaust sa týka aj Cirkvi – ospravedlňujeme sa.

Predseda Konferencie biskupov Slovenska a košický arcibiskup metropolita Bernard Bober pripomenul, že téma holokaustu sa týka aj cirkvi. Na vtedajšom dianí podľa jeho slov mala účasť.

"Boli to zložité časy. Je na historikoch, aby ich skúmali a vyhodnotili. Ak sme však zlyhali, nesieme za to plnú zodpovednosť. Ospravedlňujeme sa preto všetkým, ktorých životy čelní predstavitelia štátu a cirkvi nebránili," uviedol Bober.

Prezidentka: Holokaustu predchádzali nenávistné prejavy i fyzické útoky.

Holokaust sa nezačal zo dňa na deň. Predchádzali mu nenávistné prejavy, fyzické útoky na jednu z menšín. Vyhlásila to prezidentka SR ZuzanaČaputována bratislavskom Rybnom námestí ešte deň pre výročím pri pietnom akte na pamiatku obetí holokaustu.

"Musíme byť citliví a vnímaví, ak sa také niečo deje v akejkoľvek spoločnosti vrátane Slovenska," uviedla hlava štátu. Holokaust označila za jednu z najväčších tragédií, ktorú ľudstvo zažilo. Je podľa nej dôležité si ju pripomínať každý jeden rok a pamätať na to. "Pretože nikdy nevieme, ako ďaleko je od nenávistných prejavov a slov k činom," dodala.