Anna Koptová a Ľudovít Didi dostali od prezidentky štátne vyznamenanie.

Foto: RTVS

Prvým oceneným bol Ľudovít Didi. Prezidentka Zuzana Čaputová mu udelila Rad Ľudovíta Štúra III. triedy in memoriam za mimoriadne zásluhy o demokraciu a jej rozvoj, ľudské práva a slobody a ich ochranu. Vyznamenanie prevzal jeho syn, Ľudovít Didi mladší.

Didi sa narodil 16. januára 1931 v Púchove. V roku 1963 absolvoval vysokoškolské štúdium na Pedagogickom inštitúte v Nitre a v roku 1992 mu Vysoká škola ekonomická v Prahe na základe politickej rehabilitácie priznala inžiniersky titul.

Jeho literárne diela začali vznikať až po odchode do dôchodku a prvé z nich, román Príbehy svätené vetrom, publikoval ako sedemdesiattriročný v roku 2004. Toto výrazne autobiografické dielo je zároveň prvým autentickým rómskym románom v slovenskej literatúre. V roku 2008 vyšlo jeho ďalšie literárne dielo Cigánkina veštba, ktoré má podobu generačného románu a sú v ňom pôsobivo vyrozprávané osudy rómskej kováčskej rodiny. V románe Čierny Róm a biela láska (2012) ide o zachytenie životných peripetií hlavného protagonistu Róma Gejzu, ktorý sa zamiluje do nerómskej Mariky. Ľudovít Didi zomrel 15. septembra 2013.

Druhou ocenenou bola Anna Koptová, prvá rómska poslankyňa Slovenskej národnej rady za vtedajšej Československej federatívnej republiky. Prezidentka jej udelila Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o ľudské práva a slobody a ich ochranu. 

"Je to ocenenie obrovskej práce, ktorú sme urobili počas 30 rokov a je to ocenenie ľudí, ktorí možno nemali žiadne skúsenosti, ale mali vášeň a chceli niečo dokázať," povedala po prevzatí štátneho vyznamenania, Anna Koptová.

Anna Koptová sa narodila v roku 1953 v rodine dlhoročného primáša ľudovej hudby kežmarského súboru Magura a znalca goralskej muziky. Žije v Košiciach, je vydatá a má dve dcéry.
Študovala na Katedre novinárstva FF UK v Bratislave. Pracovala ako redaktorka v denníku Východoslovenské noviny. V roku 1978 sa zúčastnila na II. Svetovom kongrese Rómov v Ženeve. Tu sa po prvýkrát dozvedela, že Rómovia majú svoju hymnu, vlajku a že žiadajú OSN o uznanie statusu národa. Po návrate z kongresu ju a jej rodinu začala štátna bezpečnosť vyšetrovať ako nepriateľku československého ľudu a jej aktivity sledovala až do roku 1989, keď došlo k zmene politického systému.

Pád komunistického režimu vstúpil do jej života významným spôsobom. Za Rómsku občiansku iniciatívu kandidovala v roku 1990 do slovenského parlamentu na kandidátke VPN. Výsledkom  poslaneckej práce bol dokument Zásady vládnej politiky SR k Rómom – prvýkrát v histórii boli Rómovia oficiálne uznaní ako národnostná menšina. V roku 1991 poslanci SNR na návrh pani Koptovej schválili  projekt nultých ročníkov a projekt prvého rómskeho profesionálneho divadla na Slovensku. V auguste 1991 vyšlo  pod jej vedením prvé číslo týždenníka Romano nevo ľil. Boli to prvé skutočné noviny, ktoré priniesli na svojich stránkach rómčinu v písanej podobe. V máji 1992 minister kultúry ju poveril vedením divadla Romathan v Košiciach. Divadlo uviedlo množstvo originálnych predstavení, pričom viaceré známe diela sama preložila do rómskeho jazyka (Krvavá svadba, Cigáni idú do neba...).  

Pozrite si zostrih z odovzdávania vyznamenaní.